A nič sa nestratí, všetko tu ostáva...
100 rokov napísaných na tabuli bielou kriedou.
Tabuľa vždy neodmysliteľne patrila ku škole. Má ju každá škola, do ktorej zablúdite. Aj tá najmenšia, akú si len viete predstaviť. Naša školská tabuľa je dnes nahusto popísaná menami, udalosťami, vedomosťami, zážitkami, úspechmi, kamarátstvami, priateľstvami. Kričí z nej pestrosť. Ako keď maliar mieša na palete svoje farby, na školskú tabuľu píše sám život. Keď sa bližšie zahľadíte, čítate tam mená všetkých, ktorí tu boli, zanechali svoju stopu, ale už medzi nami nie sú. Napísané sú na nej aj mená tých, ktorí sú tu teraz, spojení s jej aktuálnou prítomnosťou. Mená nás všetkých, ktorí sme prekročili prah zvolenského gymnázia, aby sme tu zanechali svoju nezmazateľnú stopu. Spája nás 100 rokov napísaných na tabuli bielou kriedou. Dotknúť sa tejto tabule znamená dotknúť sa spomienok. (ms)